André Kertész (1894 - 1985) - osobnosť street fotografie

Podrobnosti

Uverejnené: pondelok, 05. apríl 2010, 20:12

Napísal: Radovan Mišík - ONEHALF

Po H.C.Bressonovi by som Vám chcel predstaviť ďalšieho velikána fotožurnalizmu, pána Andréa Kertésza. Jeho zábery boli jedny z prvých, ktoré by sa dali nazvať „streetfotografie“. Jeho tvorba zaujala aj vďaka nezvyčajným uhlom, ktoré pri exponovaní používal – často krát experimentoval s rôznymi nadhľadmi a podhľadmi.

André Kertész sa narodil 2. júla 1894 v Budapešti. Jeho blízki priatelia ho volali „Bandi“. Študoval na obchodnej akadémii, po dokončení štúdia pracoval na miestnej burze. Rodina z neho chcela mať obchodníka s cennými papiermi, ale Andrého podobné záležitosti nezaujímali. Radšej chodil chytať ryby alebo plávať na ramená  Dunaja. Zaujímal sa o časopiseckú fotografiu a práve tá sa stala podnetom toho, že začal uvažovať o fotografii na profesionálnej úrovni. Jeho rodina nebola nadšená, keď sa rozhodol kúpiť si svoj prvý aparát. Bol to nemecký mechový aparát ICA. Keď si našiel voľný čas, fotografoval najmä roľníkov a Rómov v okolí jeho bydliska.

Ako dvadsaťročný bol nútený nastúpiť do armády. Ani tu nezanevrel na svoje hobby a vojnové momenty zachytával aparátom Goerz Tenax, ktorý keď sa sklopil, nezaberal veľa miesta a bol na vojnové podmienky ako stvorený.

Na fronte Andrého zranili a spôsobili mu dočasné ochrnutie pravej ruky. Bol prevezený do vojenskej nemocnice, kde aj napriek svojmu zraneniu naďalej fotografoval. Po vojne sa opäť vrátil ku obchodu s cennými papiermi, a aj napriek tomu, všetok svoj voľný čas aj naďalej venoval fotografovaniu.  V tomto období sa zoznámil s Elizabeth Saly, jeho budúcou ženou, ktorá mu vtedy a potom aj po zvyšok života robila modelku.


 

Autor: André Kertész - Lily of the valley vendor, (1928)

Autor: André Kertész - A Picnic Party in Bois de Boulogne, Paris (1929)

V roku 1925 sa rozhodol úplne opustiť Maďarsko, jednak aby unikol svojmu doterajšiemu spôsobu života a tiež aby sa zoznámil s parížskym štýlom umeleckej fotografie. V Maďarsku zanechal celú blízku rodinu ako aj priateľku a emigroval do Paríža. V Paríži sa stretol s kritickým a komerčným úspechom. Jeho fotografie si našli cestu do rôznych časopisov. Kertész počas pobytu v Paríži kontaktoval a navštevoval rôznych ďalších maďarských fotografov a umelcov a niekedy ich nechával zažiariť ako hviezdy na výstavách, ktoré spoločne s niektorými z nich usporiadal.

V roku 1928 si zaobstaral aparát Leica, ktorý bol omnoho rýchlejší ako jeho staré doskové fotoaparáty. Obdobie konca dvadsiatych rokov bolo nepochybne jedno z najproduktívnejších. Kertész fotografoval každý deň, rad z jeho diel bol publikovaných v časopisoch po celom svete, starostlivo delil svoj čas medzi prácou a voľnou tvorbou.

Bez toho, aby o tom jeho rodina a priatelia vedeli, sa Kertész na konci dvadsiatych rokov oženil s francúzskou portrétnou fotografkou Roszou Klein. Manželstvo malo krátke trvanie a Kertész o ňom až do svojej smrti nehovoril, aby to Elizabete nespôsobovalo bolesť. V roku 1930 sa odhodlal odísť do Maďarska navštíviť svoju rodinu. Po roku, pri návrate späť do Paríža ho Elizabeth nasledovala i napriek nevôli svojej rodiny. Od tej doby sa už Elizabeth a André od seba neodlúčili.

V roku 1936, kedy hrozila druhá svetová vojna a nedostatok práce, sa manželia Kertészovi presťahovali do New Yorku.

André sa pokúsil o oživenie svojej fotografickej slávy a o hľadanie novej inšpirácie v Amerike. Od svojho príjazdu však zisťoval, že život v Amerike je ťažší, než si kedy myslel, a tak začalo to, čo neskôr sám označil ako „absolútnu tragédiu“. Ocitol sa bez svojich francúzskych priateľov a umelcov. Naviac ľudia v Amerike neboli pri ich fotografovaní až takí priateľskí ako v Paríži.

Posledným pomyselným klincom do rakvy pre Kertésza bolo, keď agentúra Keystone, ktorá mu dávala fotoreportérsku prácu na rôznych miestach, ho dosadila na pozíciu, v ktorej musel tráviť celý deň zatvorený v štúdiu. Kertész sa pokúšal vrátiť do Francúzska, ale nemal peniaze, a keď ich konečne našetril, vypukla druhá svetová vojna, ktorá mu znemožnila odcestovať do Francúzska. Problémy mal aj s angličtinou. So svojou neschopnosťou hovoriť francúzsky sa vo Francúzsku vysporiadať dokázal, ale v New Yorku, kde sa už ako outsider cítil, bola jazyková bariéra vysiľujúca.

Z dôvodu, že mal aj s manželkou maďarský pas, boli považovaní v istých rokoch za nepriateľov štátu. Mal zákaz fotografovať objekty, ktoré by mohli narušiť národnú bezpečnosť a tak prestal fotografovať na verejných miestach. André sa vzdal komerčného fotenia a na pár rokov zmizol zo sveta fotografie. Počas posledných rokov jeho života cestoval po rôznych krajinách sveta a spoznával iných umelcov.

Kertész zomrel pokojne v spánku doma dňa 28. septembra 1985. Jeho telo bolo spálené a popol bol pochovaný spoločne s ostatkami jeho ženy. Počas svojej fotografickej kariéry, ktorá s prestávkami trvala viac než 70 rokov, Kertész dostal za svoje úspechy v oblasti fotografie rad ocenení.

Autor: André Kertész - Boy reading newspaper, (1944)

Bol prvým fotografom, ktorý mal samostatnú výstavu a tiež sa objavil na takom množstve výstav po celom svete. Za celosvetovým uznaním sa vydal z rodného Maďarska, cestoval po celom svete, až ho našiel na konci svojho života. Po svojej smrti je dnes považovaný za jednu z kľúčových postáv fotožurnalistiky a fotografickej eseje, ak nie fotografie ako celku.

Autor: André Kertész - Esztergom, Hungary, 1915

Dnes je Kertész často považovaný za otca fotožurnalistiky. Rad fotografov označuje jeho fotografie za inšpiratívne a Henri Cartier-Bresson o ňom na začiatku tridsiatych rokov povedal: „Všetci sme mu veľa dlžní.“

Autorom všetkých uvedených fotografií je André Kertész.

(Článok bol čiastočne prevztatý z wikipédie)