Donato Buccella - ROZHOVOR

Podrobnosti

Uverejnené: sobota, 27. marec 2010, 15:46

Napísal: Radovan Mišík - ONEHALF

Donato má 45 rokov, žije v Taliansku, v Miláne. Streetfotografia je jeho veľká vášeň, ale na svoje živobytie si zarába ako architekt. Na portáli 1X.com som si všimol jeho zaujímavú tvorbu a poprosil som ho, či by som s ním nemohol urobiť rozhovor. Bol milo prekvapený a súhlasil.

Donato: Interview s vaším portálom je pre mňa veľká česť. Všimol som si, že máte uverejnený aj rozhovor s Félixom Lupom a byť tak blízko vedľa môjho obľúbeného fotografa je super pocit...aj keď viem, že v porovnaní s ním som iba začiatočník.

Onehalf: Ako by si popísal Tvoju prvú skúsenosť s fotoaparátom?

Donato: Keď som mal 16 rokov, kúpil som si môj prvý aparát. Bola to veľmi lacná Yashica Fx3 s 50mm objektívom. Pre začiatočníka to bolo postačujúce a používal som ju viac menej len cez prázdniny a pri významných príležitostiach. Minulú zimu som kúpil Canon 400D a odvtedy fotím skoro každý deň.


Onehalf: Čo Ťa pritiahlo ku streetfotografii?

Donato: Všetko to začalo tak, že som objavil Flickr, a tam som spozoroval veľa zaujímavých fotografií z ulice. Uvedomil som si, že objekty môjho záujmu sa často vyskytujú na verejných miestach a zároveň aj moji obľubení fotografi fotia „street“. Dal som si to dokopy a zistil som, že práve streetfotografia je pre mňa to pravé.
 

Onehalf: Koľko času „obetuješ“ fotografovaniu ?

Donato: Skoro každý deň, ak mám čo i len chvíľu voľného času. Fotoaparát mám pri sebe neustále. Ak idem napr. niekam na bicykli, nenechám ho doma, mohol by som to ľutovať. Keď vidím nejakú zaujímavú situáciu, zosadnem a okamžite exponujem. Cez víkend mám toho času trošku viac a tak sa ho snažím využiť najmä na fotenie. Fotografiu som nikdy neštudoval, ale veľmi veľa vecí som sa dočítal z dostupných informácií. Myslím, že najlepšie sa človek naučí pozorovaním svetoznámych streetfotografií.

Onehalf: Fotografuješ hlavne v Miláne. Ako tam vnímajú fotografované objekty fotografa?

Donato: Niekedy je dosť zložité fotografovať „street“ vo verejných priestoroch (metro, dopravné prostriedky). V Miláne platí predpis, ktorý zakazuje fotografovať na niektorých verejných priestranstvách a v interiéroch  niektorých objektov, napr. v metre alebo v MHD. Keď som pri ľuďoch veľmi blízko, snažím sa byť čo najmenej nápadný. Myslím, že je to dosť podstatné pri vyhotovovaní skvelých streetfotografií. V Miláne sa mi niekedy stáva, že sa ľudia rozhnevajú a trvajú na vymazaní fotografie. V Paríži, napríklad, sa mi fotografovalo veľmi ľahko a v maximálnom pokoji, naopak v Neapole som musel byť oveľa obozretnejší. .

Onehalf: Aký používaš v súčasnosti fotoaparát a aké sklá/ohniská používaš najčastejšie?

Donato: Môj „každodenný“ fotoaparát je Canon 400 a základny objektív 18-55, sem tam aj pevná 50-tka F/1,8. Môj sen je mať v budúcnosti Canon 5d mark II. Nezanevrel som ani na filmové fotografovanie. Niekedy siaham po aparáte Bessa A Voigtlander s 50mm ohniskom alebo aparát Hexar Cosina. Je to vynikajúci stroj s výborným  35mm objektívom. Ale priznávam, že v oblasti fotografovania na film som ešte začiatočník.

Onehalf: Aké používaš triky pri streetovaní? Máš nejaké osvedčené postupy?

Donato: Nepoužívam žiadne špeciálne triky. Niekedy exponujem rovno od pása, s aparátom na krku. Keď fotím zábery od zeme, zvyknem položiť foťák na zem a snažím sa predstaviť si, ako by mal vyzerať finálny záber.... Obvykle fotografujem čo najrýchlejšie. Niekedy sa ale stáva, že si nájdem zaujímavú  scenériu a čakám na vhodný moment.


Onehalf: Často zažívaš nepríjemné, prípadne nebezpečné situácie?

Donato: Áno, dostal som sa už aj do nepríjemných situácií, ale nikdy to nebolo až také nebezpečné, aby to ohrozilo môj život.

 
Onehalf: Máš nejaké vytipované miesta na streetovanie? Také, na ktoré sa neustále vraciaš?

Donato: Moje obľúbené miesta sú väčšinou v okolí môjho domu a niektoré miesta v centre Milána. Centrum mesta uprednostňujem hlavne preto, že ním prechádza množstvo ľudí a tak nie je zložité nájsť zaujímavú situáciu. Mám rád aj nočné streetovanie, prípadne fotenie zavčas ráno, keď je v meste úplne iný „ruch“  a po meste sa pohybujú úplne iní ľudia ako cez deň.

Onehalf: Ktorých fotografov berieš ako ľudí, ktorí Ti dali veľmi veľa?

Donato: Asi najdôležitejšie sú pre mňa myšlienky Henry Cartier Bressonna týkajuce sa " a la sauvette" (unikajúceho obrazu) - The Decisive Moment (rozhodujúci moment). Zaujala ma aj práca a prístup, ktorý má ku streetfotografii pán Bruce Gilden. Je úplne iný ako ostatní streetfotografi.

Onehalf: Čo by si odkázal našim čitateľom na Slovensku?

Donato: Aby fotili veľa, ak je možné aj každý deň...Predtým ako stlačia spúšť, nech sa zamyslia, čo chcú docieliť a na fotke zdôrazniť, pretože pri post - procese je lepšie upravovať fotku čo najmenej. Ďalej by mali sledovať diela známych street fotografov, akými sú napr. Félix Lupa, Matt Stuart alebo Gary Winogrand.

A hlavne nech nezabudnú na kvalitnú komfortnú obuv a vyskúšajú si nájsť svoj vlastný štýl fotografovania !

Autorom všetkých vyššie uvedených fotografií je Donato Buccella.

Viac jeho fotografií nájdete na tomto linku a v našej galérií - Donato Buccella - GALÉRIA
 
Rozhovor s Donatom Vám sprostredkoval Radovan Mišík-ONEHALF.