Technika používaná pri streetfoto

Podrobnosti

Uverejnené: piatok, 05. marec 2010, 19:51

Hovorí sa, že pri fotografii nezáleží na fotoaparáte, ale na fotografovi. No niektoré fotoaparáty vyhovujú streetfotografii viac ako iné. Digitálne zrkadlovky sú vhodné vďaka svojim univerzálnym možnostiam - možnosti použiť objektívy rôznych ohnísk, rýchlym auto-fokusom a kvalitným záznamom obrazu.

Ich nevýhodou je však veľkosť. Pri streetfotografii je dôležité mať fotoaparát stále pri sebe a je nepohodlné nosiť so sebou zrkadlovku stále pripravenú na exponovanie. Ďalšou nevýhodou je, že je nápadná. Ľudia si už síce zvykli na turistov s veľkými fotoaparátmi, no aj napriek tomu v nich vzbudzujú strach, nadobúdajú pocit, že ste profesionálny fotograf, pravdepodobne z novín a ich fotografiu budete publikovať. Navyše, zrkadlovka je hlučná, kedže zvuk preklápajúceho sa zrkadla je dosť hlasný. V prípade, že sa snažíte fotiť tajne, je každé ďalšie exponovanie rizikom, pri ktorom stúpa možnosť prezradenia a znemožnenia príležitosti pre zachytenie dobrého, možno práve rozhodujúceho momentu.

Digitálny kompakt je ľahký a malý, čo je výhodné pri nosení. Jeho veľkosť je výhodou aj pri manipulácii a fotení. Je nenápadný a jeho digitálna závierka je absolútne nehlučná. Pri výbere si treba dať pozor na to, aby mal fotoaparát priehľadový hladáčik, ktorý urýchľuje a zjednodušuje komponovanie. Fotiť akciu za pomoci funkcie "live view", čiže na displeji, je pomalé a obmedzené odozvou LCD displeja. Pri niektorých modeloch sa externý hľadáčik dodáva ako voliteľné príslušenstvo a nasádza sa do sánok blesku. Taktiež treba dbať na to, aby mal fotoaparát rýchly a jednoduchý prístup k základným nastaveniam ako napríklad nastavene citlivosti ISO, alebo prepínanie režimov a ich možností. Pri kompaktných fotoapáratoch nie je možnosť výmeny objektívu, preto dbajte na to, aby objektív pokryl ohniskové vzdialenosti aspoň od 30mm do 50mm, čo sú najčastejšie používané ohniská pri fotení streetfotografie.

Často sa používa analógový kompakt s priehľadovým hľadáčikom. Je malý, nenápadný, pri exponovaní sa nepreklápa žiadne zrkadlo a zvuk závierky zvyčajne hravo prehluší ruch ulice. Tento typ budete márne hľadať vo výkladoch fotopredajní a obchodoch s elektronikou. Už len malá hŕstka výrobcov pokračuje vo výrobe týchto fotoaparátov a tomu zodpovedá aj ich cena.

 

V bazároch, starožitníctvach a aukčných portáloch však nájdete množtvo ponúk so staršími diaľkomermi a takzvanými lomo fotoaparátmi v prijateľných cenách. A presne týmto by som sa chcel venovať v tomto článku.

Najlacnejším a najčastejsím typom sú manuálne "LOMO" fotoaparáty bez možnosti vizuálneho ostrenia. Zvyčajne majú len pár možností nastavenia času označených symbolmi mrak, slnko a podobne. Nastavenie clony býva tiež obmedzené na pár krokov.

Tieto fotoaparáty boli vyrábané ako lacné produkty pre účely fotenia rodinných portrétov a statických záberov z rodinnej dovolenky. Dnes s nimi fotia už len nadšenci LOMO fotografie. Je naozaj obtiažne predpovedať, v akej vzdialenosti a za akých svetelných podmienok budete musieť fotiť moment, alebo situáciu, ktorá sa vám ponúkne. Je naozaj deprimujúce prepásť dobrý záber kvôli technike.

Dalším typom sú manuálne diaľkomery s možnosťou ostrenia za pomoci hľadáčiku. Diaľkomerový mechanizmus do hľadáčiku vkladá dva obrazy nasnímané z dvoch uhlov a tie musí fotograf za pomoci ostriaceho krúžku spojiť v jeden. Toto ostrenie je veľmi rýchle a v prípade dobre nastaveného diaľkomeru aj presné.

Nastavenie clony a času však stále ostáva na fotografovi a jeho odhade aktuálnych svetelných podmienok, možné je aj určenie presného expozičného času a clony za pomoci expozimetru. Táto metóda je zaujímavá, pretože fotograf musí byť naozaj pohotový, vopred pripravený na prípadné exponovanie a musí venovať viac prípravy exponovaniu jedného snímku. Je možné, že fotograf zažije aj adrenalínové situácie, keď sa v rýchlom slede udalostí snaží správne nastaviť fotoaparát a exponovať moment alebo situáciu, ktorá sa mu naskytla. V prípade zlého odhadu alebo prudkej zmeny svetelných podmienok výjdu po vyvolaní preexponované, alebo podexponované snímky. Strata tých, možno vydarených záberov by vás mohla znechutiť.

 

Najvhodnejším je preto diaľkomer s automatickým, alebo poloautomatickým systémom merania expozície.

Diaľkomerov s poloautomatickým systémom merania expozície je viacero druhov – buď s prioritou clony, alebo času. Na tých s prioritou clony si clonu nastavíte na objektíve a fotoaparát vám dopočíta správny čas. Pri starých fotoaparátoch si však treba dať pozor na obmedzené možnosti časov, keďže niektoré staršie diaľkomery zvládajú maximálne 1/500 s, čo by napríklad za slnečného dňa s clonou nastavenou na 2.8 fotoaparát nestačil pokryť.

Pri diaľkomeroch s prioritou času si nastavíte čas a fotoaparát zvolí a nastaví správnu clonu. Tento režim sa mi zdá najideálnejší, nakoľko pri streetfotografii nie je až tak podstatná veľkosť hĺbky ostrosti, ale skôr ostrosť, prípadne jemná pohybová neostrosť, ktorú riadime správne zvoleným časom (zvyčajne približne od 1/60 do 1/200 s).

Existujú ešte aj diaľkomery, v ktorých vám pri nastavení času v hľadáčiku šípky ukazujú či máte zvýšiť, alebo znížiť clonové číslo a navedú vás do správnej expozície vysvietením zvyčajne zeleného bodu. Spoľahlivosť automatických expozícií a dynamický rozsah čiernobieleho filmu vám zabezpečia vysoké percento správne exponovaných snímkov.

Najjednoduchším fotoaparátom je diaľkomer s plnoautomatickým meraním expozície, pri ktorom stačí zaostriť a stlačiť spúšť, pričom fotoaparát sám vyhodnotí svetelné podmienky a snaží sa držať hodnotu času na optimálnej hranici, pokiaľ mu to svetelnosť objektívu a dané svetelné podmienky dovoľujú. Zvyčajne nechýba ani signalizácia dlhého času v hľadáčiku, čo znamená, že vás fotoaparát upozorní, ak je čas pod hranicou 1/60. V takom prípade by ste mali použiť statív alebo zaujať stabilnú polohu tým, že opriete ruku o telo a zadržíte dych, prípadne použijete nejaký stabilný objekt vo vašej blízkosti (múr, zábradlie, pouličnú lampu a pod.)

Výhodou týchto fotoaparátov je ich nízka cena a rozmery, ktoré vám dovolia mať ich stále pri sebe. Sú tiež nenápadné a pôsobia starožitne, preto na ne ľudia reagujú pozitívnejšie. Nemajú totiž obavu z toho, že zábery budú publikované. Berú vás ako nadšenca (blázna :P), ktorý vyhrabal otcov fotoaparát a teraz skúša. Možno ani neveria, že tá snímka vyjde :)

Pocit z výslednej fotografie, vytvorenej pomocou analógového fotoaparátu, je oveľa intenzívnejší a zaujímavejší, ako ten z digitálneho, nakoľko je posilnený nutnosťou asistencie človeka pri ostrení a exponovaní. Navyše, človek nevidí výsledok okamžite, keďže musí počkať na vyvolanie filmu.

Nevýhodou je však finančná náročnosť materiálu. Jeden 35mm 36 obrázkový čiernobiely film stojí približne 3eur (90 skk) a vyvolanie filmu ďalšie 2eur (60 skk). Ďalšie náklady sú pri scannovaní alebo zväčšovaní vo fotolabe.

Náklady sa dajú znížiť, ak by ste si film vyvolávali sami. Nie je to vlastne žiadna veda a budem sa tomu venovať v ďalšom článku.

Všetky použité obrázky v tomto článku sú len ilustračné. Každý väčší výrobca fotoaparátov vyrába ekvivalent ku každému z typov, ktoré som v článku spomínal a je len na Vás k akej značke sa prikloníte. Dôležitý je komfort a funkcie.
 

 

Autor: Roman Hajnala - NOSKE