Paveł Piotrowski - ROZHOVOR

Podrobnosti

Uverejnené: nedeľa, 31. október 2010, 22:22

Máme pre vás ďalší rozhovor s vynikajúcim poľským fotografom Pawełom Piotrowskim. Na jeho tvorbu som narazil pri prezeraní fotografií na stránke flickr. Jeho fotografie ma okamžite zaujali. Paweł je relatívne mladý a neznámy fotograf, ale jeho tvorba pôsobí veľmi vyzreto a profesionálne.

Noske: Na začiatok by si nám mohol povedať niečo o sebe.

Paweł: Je pre mňa ťažké napísať niečo o sebe, ale pokúsim sa. Narodil som sa v meste Oleśnica v roku 1986. Ako malé dieťa som veľmi rád kreslil a maľoval. Momentálne študujem grafický dizajn na akadémii výtvarných umení v meste Wroclaw. Venujem sa rôznym veciam, ale najviac asi fotografovaniu. Nerád by som bol zaškatuľkovaný, ale asi najviac ma priťahuje streetfotografia - aspoň myslím, že je to tak ;-).
Mám veľa chýb, jednou z nich je napríklad lenivosť. Niekedy ma to desí, ale snažím sa s tým bojovať. Medzi moje záujmy patria kvalitná silná hudba, dobrý komiks, MMA, filmy, fotografie, grafika ... sakra, mňa naozaj zaujíma veľa vecí.

Nikdy som nemal samostatnú výstavu. Každý umelec rád píše svoje úspechy, ale ja nemám žiadne a preto sa nedomnievam, že som umelec. Aj keď, získal som trofeje v rôznych hrách na PlayStation3 ;-). Vo svojich fotografiách sa snažím ukázať radostné okamihy života, vyhýbam sa utrpeniu, násiliu, atď - z toho mám veľký strach.
 

Noske: Vedel by si popísať svoje prvé stlačenie spúšte? Aký to bol pocit?

Paweł: To je veľmi ťažká otázka. Nemôžem odpovedať jednoznačne, pretože si to presne nepamätám. Svoj prvý fotoaparát som dostal ako darček pre spoločenstvo (katolícky rituál,  deti dostanú nejaké darčeky), bol to veľmi jednoduchý fotoaparát, myslím že Kodak, ale nie som si istý na 100%. Bol som ešte malý chlapec a fotoaparát používala celá moja rodina, aby nafotili fotografie do rodinného albumu. Fotoaparát sa po chvíli pokazil ;-). O pár rokov neskôr som išiel študovať na umeleckú vysokú školu. V prvom ročníku som mal len teóriu fotografie, ktorá nebola sprevádzaná praxou a to bolo strašne nudné. V lete som dostal od svojej matky ako darček Canon SLR eos3000n s kitovým objektívom 28-80. Založil som môj prvý film bez žiadnej predstavy o fotení. Čo som cítil, netuším, ale asi som bol veľmi nadšený z novej hračky.
 

Noske: Aká bola tvoja cesta k streetfotografii?

Paweł: Keď som bol na strednej škole, mali sme fotografiu ako predmet. Vždy som rád hľadal inšpiráciu v každodennom živote a odtiaľ sa to odvíjalo. Začiatky sú ťažké. Fotil som takmer všetko a v podstate z toho nebolo nič. Mal som rád človeka umiestneného v okolitom prostredí. Hanblivosť, neistota, a pod., to sú problémy, s ktorými sa musí popasovať každý fotograf a aj v mojom prípade to tak bolo. Po čase som na to dokázal zabudnúť a sústredil som sa už len na fotenie, takže konečne moje fotky začali obsahovať niečo konkrétne. Náhodou som stretol Piotra Koszczyńskeho, je to skvelý človek. Veľmi veľa som sa od neho naučil. Vždy sa na neho môžem spoľahnúť, keď potrebujem pomoc alebo radu a to nie len ohľadom fotografie.
 

Noske: Je streefotografia tvojím hlavným fotožánrom, alebo sa venuješ aj iným veciam?

Paweł: Venujem sa rôznym veciam, nie len samotnej fotografii. Napríklad animácie, grafický dizajn a pod. Rád sa prechádzam s fotoaparátom v ruke, ľudia ma už neštvú, priviedli ma do iného stavu vedomia, rád pozorujem ľudí a zachytávam zaujímavé situácie a nezáleží na tom, či som v meste, či na vidieku, medzi cudzími ľuďmi alebo priateľmi. A či je streetphoto môj hlavný foto-žáner? Neviem, ja skrátka fotím.

 
Noske: Máš nejaké vzory, ktorých tvorba ťa inšpirovala?

Paweł: Je veľa fotografov, ktorých fotky ma viac či menej inšpirovali. Elliott Erwitt, Richard Kalvar, Matt Stuart, Vladimir Birgus, Joel Meyerowitz, Philip Lorca diCorcia. Ale mohol by som menovať ešte mnohých iných.
 

Noske: Koľko času venuješ streetfotografii?

Paweł: Je to taká istá závislosť ako alkoholizmus alebo fajčenie. Ja sa neviem venovať ničomu príliš dlho, ale keď začnem fotiť, neviem prestať (môže to znieť trochu zvláštne od človeka, ktorý nikdy neholdoval alkoholu a nikdy nefajčil ;-). Niekedy sa prechádzam pár hodín a nezaznamenám nič zaujímavé, a niekedy sa film vyfotí veľmi rýchlo.


Noske: Vo svojich fotografiách často a dobre spájaš živé a neživé predmety. Máš rád tieto spojenia?

Paweł: Pre mňa je spojenie ľudí a obrazov, ktoré sú lokalizované v mestskom prostredí, veľmi zaujímavé, ale netreba to preháňať. Internet ponúka veľa takých príkladov, keď je fotografia príliš jednoduchá a priamočiara, niekedy dokonca až drzá, robená len tak pre zábavu, ale nenúti vás zamyslieť sa, alebo sa niečo naučiť. Zo všetkých mojich fotiek si ja sám najviac cením tie jemné vzťahy a súvislosti medzi živými bytosťami (v galérii na tejto stránke nie sú, ale môžte ich nájsť na mojom blogu; sú medzi nimi aj farebné fotografie) - nálada, ktorá na nich prevláda, hry s gestami, asociácie, niečo, čo nevnúti jediný spôsob interpretácie, ale dovolí vám to vidieť rôznymi spôsobmi. Pre mňa je to podstata streetfotografie.
 

Noske: Máš svoje obľúbené miesta, kam sa vraciaš, alebo skúšaš hľadať stále nové?

Paweł: Tak určite, že sú miesta, na ktoré sa rád vraciam, aby som si dobil svoje vnútorné baterky. Ale to nielen po fotografickej stránke, ale po osobnej stránke. Sú miesta, na ktorých som bol len raz, ale viem, že môj návrat tam je len otázkou času - napríklad Hel, mesto v Poľsku, na poloostrove, ktoré na mňa urobilo obrovský dojem. Bol som tam v zime mimo turistickej sezóny. Ale niekedy je naopak nezmysel zamýšľať sa nad tým, čo sa udialo včera. Je ešte mnoho miest, na ktorých som nebol a dúfam, že sa tam ešte dostanem.
 

Noske: Vyhľadávaš centrá a miesta s veľkou koncentráciou ľudí alebo radšej okrajové časti?

Paweł: Ja som flexibilný a viem sa adaptovať na rôzne podmienky a miesta. Rád fotím v preplnených centrách miest, na predmestiach, ale aj na dedinách. Sám pochádzam z vidieka a cením si jeho pokoj. Napriek tomu, že väčšinou robím fotky v spojení s mestským prostredím, neviem si predstaviť dlhodobý život len v meste. Niekedy jednoducho potrebujem pauzu od civilizácie, aby som sa nezbláznil.
 

Noske: V každom štáte ľudia pristupujú k streetfotografom trochu inak. U nás sú vcelku uzavretí a nedôverčiví. Ako sa ti fotia ľuda v Poľsku? Sretávaš sa s negatívnymi reakciami ľudí?

Paweł: V Poľsku je to veľmi podobné, až na to, že u nás vedia byť ľudia veľmi agresívni a fotoaparát v mojich rukách má na nich podobné účinky ako červené plátno na býka. Jedna moja kamarátka bola hrozne zbitá nejakým chuligánom. Rozbil jej foťák aj nos. Nedávno sa ďalší kamarát chválil, že ho zbili. Keď si na youtube pozerám videá, v ktorých známi fotografi fotia ľudí bez problémov na uliciach svojich miest, rozmýšľam ako by to asi vyzeralo tu v Poľsku ;-). Musíme fotiť veľmi veľmi rýchlo a neupútať pozornosť, pretože ak vás spozoruje človek, ktorého fotíte pred tým ako ho odfotíte, prestane sa správať prirodzene, čo nie je dobré pre fotky, a niekedy ani pre fotografa - ale to je Poľsko.
 

Noske: Všimol som si, že fotíš na film.

Paweł: Väčšinou fotím na film, ale to neznamená, že film je lepší ako digitál a naopak. Sám som spokojnejší so svojou prácou na svetlocitlivom materiáli ako na karte. Páči sa mi ten charakter fotiek, ktoré ponúka film. Je to veľmi jednoduché, jediná vec je expozícia a nemusím sa zaoberať inými nastaveniami. No úprimne, vyhovovalo by mi, keby niekto potom za mňa film nascanoval ;-). Digitálna fotografia sa rozvíja veľmi rýchlo, myslím, že to je budúcnosť, ale vyžaduje si to o niečo viac času.

 

Noske: Na tvojich fotografiách som si všimol, že používaš základné a širšie ohnisko.

Paweł: Do roku 2008 som fotil na rôzne ohniskové vzdialenosti. Používal som zoom 28-90 (najčastejšie ohnisko 28mm). Od júna 2008 používam objektív s 35mm ohniskom. Niekedy ho zamením za 50 mm, ale to iba zriedka.


Noske: Vraví sa, že na technike nezáleží, ale predsa len je veľa ľudí, ktorí su zvedaví, vrátane mňa. Vieš povedať, čím fotíš ?

Paweł: Moje vybavenie nie je nezvyčajné: eos3000n (slide-body), eos33date (negative-body), eos400d + kit, canon 50 1.8, canon 35 f2


Noske: Máš nejakú radu pre slovenských čitateľov, ktorá by im mohla pomôct vidieť a zaznamenať tak výborné životné obrazy, tak ako ich vidíš a zaznamenávaš ty ?

Paweł: To je pre mňa trochu zvláštna otázka, pretože je stále veľa vecí, na ktorých musím pracovať, aby som ja sám robil lepšie fotky a ty sa ma pýtaš na rady.
Nepodvádzajte - temná stránka nie je spojencom fotografa. Vaše fotky musia byť poctivé a úprimné. Myslite pred tým, než spravíte fotku, nie až potom, ale ani príliš veľa premýšľania nie je dobré. Jednoducho foťte, ale nie pod tlakom, pretože z toho nebude nič. Občas si dajte pauzu. Ak dokážete naozaj vnímať pocit, tak môžete vytvoriť zázraky. Majte oči otvorené a myseľ ešte viac. Dobré fotky sa vám samé nahádžu do portfólia. Neobmedzujte sa len na humorné fotky, pretože to nevedie nikam. Snažte sa vstúpiť do mikrosvetov ľudí, ktorých fotíte.

Nech vás sila sprevádza.

 
Viac fotografií nájdete v našej galérií: Pavel Piotrowski - GALÉRIA
Rozhovor s  Pawełom Vám sprostredkoval Roman Hajnala.