Ľudovít Pernis - ROZHOVOR

Podrobnosti

Uverejnené: utorok, 28. február 2012, 17:04

Oslovila nás tvorba jedného pána, ku ktorej sme sa náhodou dostali na google+. A vraj tam nikto nechodí. Po pár emailoch sme sa rozhodli spraviť už tretí osobný rozhovor.
Táto forma sa nám osvedčila už pri Stanislavovi Břízovi a Martinovi Parrovi. Stretnutie s pánom Pernisom nás v tom len utvrdilo. Budeme sa snažit robiť aj daľšie rozhovory v tomto duchu.

Pán Pernis prišiel ako správny streetfotograf, v správny čas. Na internete sme o Vás nenašli absolútne žiadne informácie, takže poďme od začiatku. Čím sa momentálne živíte ?

Momentálne sa neživím ničím. Som fotograf a kameraman na voľnej nohe.

NOSKE: Podľa fotoalbumov sme si všimli, že ste precestovali naozaj kus sveta. Na základe toho sme usúdili, že sa fotografiou, alebo filmom živíte.

Cestovanie je moja záľuba, pri ktorej filmujem alebo fotím. Cestujem aj s manželkou. Vždy jeden z nás fotí a druhý filmuje. Nedá sa robiť obe veci naraz.

NOSKE: Ponúkate svoje filmy a fotografie aj komerčne?

Päť rokov som pracoval ako profesionálny fotograf pre novinové denníky, takže nemám potrebu  zverejňovať fotografie, alebo robiť výstavy. Fotím a filmujem pre svoj dobrý pocit, nie pre média, alebo uznanie. Svoj domáci archív napĺňam pre seba, rodinu a priateľov.

NOSKE:  Na vašich fotografiách je vidieť, že máte rád krátku vzdialenosť a kontakt so scénou ktorú fotografujete. Idete pekne na telo, čo sa nám veľmi páčilo. Ako to robíte, že na Vašich fotografiach málokedy vidieť človeka, ktorý by Vás nejakým spôsobom registroval a pritom stojíte prakticky vedľa neho.

Veľmi sa mi páči fotografia, ktorá je prirodzená, takže sa snažím fotiť tak, aby ma pri tom nespozorovali a nezmenili svoje chovanie. Ja vlastne ani nezaostrujem. Nastavím si hĺbku ostrosti tak na 1,5 až 2 metre a buď len namierim a cvaknem, alebo cvaknem už od pása. Mám rád taký spodnejší pohľad, ktorý vyzerá lepšie a vtiahne človeka do deja. Klasický pohľad vo výške očí je všedný.


ONEHALF: Stretli ste sa už s nejakou negatívnou reakciou?

Nie. Pretože pri tomto štýle fotenia si ľudia ani neuvedomujú, že ich fotím. To je pre mňa ideálny stav. Tí ľudia sa na mňa nepozerajú, nevšímajú si ma. A ak vznikne nejaká situácia, tak hneď fotím.

ONEHALF: Takže aj ohnisko používate asi širšie?

Používam 35mm ale mám aj 90mm, ktorý moc nepoužívam.

NOSKE: Po tejto otázke musela prísť aj otázka na techniku aby sme nakŕmili naše “čudlikárske” chúťky.

Moj prvý fotoaparát bol bakelitová Efekta. Neviem, či to poznáte. Mala také rámiky, čo sa vyhodili a cez ktoré sa komponovalo. Vpredu boli dve kolieska, ktorými sa nastavoval čas a clona.

NOSKE: Samozrejme, že sme nepoznali, ale google nám to neskôr objasnil.

Možností tam teda nebolo veľa, ale zasa ten krásne jasný a ničím nerušený hľadáčik. Potom som mal Zenita E-čko, to už bol fotoaparát. Neskor som fotil na Nikony. Teraz mám Leica M9, je to taký môj splnený sen.

ONEHALF: Čo robíte, ked necestujete po svete a ste doma v Bratislave? Fotíte aj tu?

Áno, v Bratislave fotím veľmi často. V zime síce menej, pretože mám rád pohodlie pri fotografovaní. Keď je zima, tak je toho pohodlia veľmi málo. Príde mi to aj také menej zaujímavé. Zima je také šedé obdobie so zlým svetlom a fotografia je hlavne o svetle. Ak by som chcel fotiť niečo zaujímavé, tak potom skôr extrém ako dážď, alebo sneh.


ONEHALF: Máte tu nejaké zaujímavé miesta, kam sa rád vraciate?

Z mojich fotografií je to vlastne vidieť. Teraz fotím druhým rokom tento štýl fotografie, ktorý vyžaduje práve také miesta. V zásade nepozerám na to, v akom prostredí, alebo kde sa nachádzam. Pozerám hlavne po ľuďoch. Čím viac ľudí sa okolo mňa pohybuje, tým viac príbehov môžem odfotografovať.

NOSKE: Takže streetfotografiu robíte dva roky?

V podstate áno. Mám teraz také obdobie, kedy nemám problém s časom, tak som sa do toho trošku pustil.

NOSKE: Ako ste sa k nej dostal?

Vždy som fotil ľudí. Vlastne som nikdy nefotil prírodu, alebo architektúru. Mňa vždy zaujímali ľudia. Tento štýl fotografie mi ale umožnila až Leica a návrat k manuálnemu režimu fotenia.

ONEHALF: Máte nejaké fotografické vzory, ktoré Vás inšpirovali ?

Samozrejme môžem menovať tých, ktorí sa mi páčia. Je to francúzky fotograf Robert Doisneau a z terajších Portugalec Rui Palha. Ale nejako som sa veľmi neinšpiroval. Nesnažím sa napodobňovať štýl fotenia. Na fotografiách je to potom hneď vidieť. Snažím sa realizovať svoj pohľad.


ONEHALF: Máte nejakú Vašu bľúbenu fotografiu?

Mám rád moju trojgeneračnú fotografiu. Vznikla v podstate náhodou. Sledoval som mladý pár, ktorý sa mal k sebe. Neskôr sa zastavili a začali sa bozkávať. Z tohto som vlastne urobil tri fotografie. Hneď ako som cvakol tú prvú, periférne som si všimol prichádzať pár s kočíkom. Urobil som ďalšie dve fotografie. Tých dôchodcov som si všimol až doma, keď som si prezeral fotografie.

 

Viac fotografií pána Pernisa nájdete na jeho google+ alebo v našej galérií: Ľudovít Pernis - GALÉRIA

 
 

Rozhovor Vám priniesli Roman Hajnala a Radovan Mišík.